Jeden môj priateľ, vynikajúci hudobník a skvelý pedagóg ma dávnejšie zoznámil s výnimočným mužom. Mali sme sa stretnúť najmä kvôli príbehu jeho syna, kňaza, ktorého utýrali komunisti. Vznikol o tom rozhovor pre Katolícky týdeník.
19.12.2013, Autor: Matúš Demko
Roky plynuli a mne sa meno Fridricha Kolaroviča znova pripomenulo. Zrejme nie náhodne. S kolegom, s ktorým sme natáčali film o dvoch popravených príslušníkoch Zboru národnej bezpečnosti, sme prišli do západoslovenského mesta Senec s úmyslom zachytiť svedectvo otca Fridricha o synovi Petrovi – tentoraz už za pomoci kamier. Archivovať to ako Trpel nielen syn, ale aj obaja rodičia, ktorým ako učiteľom bola pre ich náboženské presvedčenie sťažované a zamedzované rozvíjať kariéru. Nehovoriac o iných perzekúciách.
Deväťdesiattriročný organista, spevák, muzikant, dirigent, divadelník, dobrý otec, starý otec a milujúci manžel nás tak zaujal, že sme sa rozhodli k nemu znova vrátiť. Aby nám povedal konečne už svoj vlastný príbeh.
Vznikol o tom film Názov pochádza z myšlienky Fridricha Kolaroviča, ktorý stojí na prahu večnosti a dúfa, že v nebi budú mať organ, na ktorom by si rád zahral. Jeho láska k tomuto kráľovskému hudobnému nástroju je taká veľká, že by si najradšej ešte kúpil ďalších desať rokov života, aby ešte i tu na Zemi ďalej organoval.
Napriek pokročilému veku vyniká optimizmom, humorom, entuziazmom, záujmom o veci verejné. Stále hráva na organe, hoci už nie je oficiálnym „kantorom“, ale napriek tomu ho počuť v Senci alebo v priľahlej osade Martin. Vidieť ho na bicykli alebo s cigaretou v ústach nie je nič nezvyčajné. Nehovoriac o tom, že je otcom siedmich detí a doma sa stará o nevládnu manželku. Bez reptania a s láskou.
Prečo sme natočili práve film o Fridrichovi Kolarovičovi? Najväčšou motiváciou bolo ukázať človeka, ktorý sa vo svojich 93 rokoch nezaraďuje ku nešťastným a ufrflaným seniorom, ale prekypuje sviežosťou, múdrosťou a nádejou.
Nie nadarmo sa kedysi akosi častejšie vravievalo pamätaj na smrť. Je dôležité žiť, pracovať a myslieť s myšlienkou na koniec. Poznanie cieľa nás vedie ku voľbe vhodných prostriedkov, ako ho dosiahnuť. Čo je naším cieľom? Hodnotný, naplnený a spokojný život? Život hodný žitia?
Pamätať na smrť nám umožňuje žiť dobre tu a teraz. Môžeme si vybrať, či chceme žiť dobre a pravdivo, dúfajúc nielen v dobrú smrť, ale aj v pokojnú a šťastnú starobu, obklopení milujúcou rodinou a mnohými priateľmi. Fridrich Kolarovič svoj život postavil predovšetkým na viere v Boha. To ho nikdy nesklamalo.
Bližšie nášho „hrdinu“ môžete spoznať v Televízii NOE v sobotu 4. januára 2014 o 20.45 hod.
Matúš Demko
