Normy Konferencie biskupov Slovenska ohľadom katolíckych médií a vystupovania klerikov a zasvätených osôb a predkladania katolíckej náuky prostredníctvom prostriedkov spoločenskej komunikácie
1.4.2013
Cirkev vo svojom poslaní ohlasovať evanjelium všetkým ľuďom používa spoločenské komunikačné prostriedky osobitne tlač, rozhlas, televíziu a internet. Druhý vatikánsky koncil povzbudzoval k zriaďovaniu cirkevných spoločenských komunikačných prostriedkov, ako aj k aktívnej účasti veriacich v týchto médiách (porov. Druhý vatikánsky koncil, dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch Inter mirifica, 14).
Katolícka cirkev na Slovensku zriaďuje vlastné katolícke médiá a na základe spolupráce je prítomná aj vo verejnoprávnych a súkromných médiách.
Konferencia biskupov Slovenska na základe noriem Kódexu kánonického práva (kán. 772 § 2; kán. 804 § 1; kán. 831 § 2) a Inštrukcie Kongregácie pre náuku viery o niektorých aspektoch využívania spoločenských komunikačných prostriedkov na šírenie náuky viery z 30. marca 1992, počas 74. plenárneho zasadania, ktoré sa konalo na Donovaloch v dňoch 11. – 12. marca 2013, prijala nasledujúce pravidlá pre pastoračnú starostlivosť Cirkvi na Slovensku ohľadom správneho a účinného predkladania evanjeliového posolstva prostredníctvom prostriedkov spoločenskej komunikácie:
1. Povinnosť a právo dozerať na usporiadané a účinné odovzdávanie evanjeliového posolstva prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov na Slovensku prislúcha biskupom, tak jednotlivo, ako aj zhromaždeným na partikulárnych konciloch alebo miestnej konferencii biskupov (porov. kán. 823 § 2).
2. Zriadenie cirkevných rozhlasových a televíznych staníc vyžaduje súhlas príslušného diecézneho biskupa, alebo v prípade, že majú dosah aj mimo diecézy, od Konferencie biskupov Slovenska, pri dodržaní príslušných predpisov kánonického práva a zákonov Slovenskej republiky.
3. Osobitná starostlivosť o vlastné médiá a katolícke programy vo verejnoprávnych a súkromných rozhlasových a televíznych staniciach, prináleží Konferencii biskupov Slovenska a diecéznym biskupom v súlade so záväznými predpismi.
4. Vysielanie katolíckych programov vo verejnoprávnych médiách sa uskutočňuje na základe Zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou. Ak rozhlasová alebo televízna stanica má lokálny charakter, záležitosti spojené s vysielaním katolíckych programov prináležia do kompetencie diecézneho biskupa.
5. Vysielanie katolíckych programov v súkromných médiách sa uskutočňuje na základe samostatných zmlúv uzavretých medzi kompetentnou cirkevnou autoritou a jednotlivými rozhlasovými alebo televíznymi stanicami.
6. Diecézni klerici, členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života vystupujúci v médiách sa majú vyznačovať vernosťou učeniu evanjelia, spoľahlivými vedomosťami, rozvážnosťou a zodpovednosťou za vypovedané slová, starostlivosťou o lásku k pravde a o účinné odovzdávanie evanjeliového posolstva. Majú sa zdržať vystupovania v médiách, osobitne ak ide o zložité a kontroverzné otázky. Sú povinní rešpektovať názor Konferencie biskupov Slovenska v otázkach, ktoré boli predmetom jej oficiálneho stanoviska. Stanovisko Konferencie biskupov Slovenska prezentuje v médiách jej hovorca.
7. Nik nemá právo vystupovať v médiách v mene Cirkvi, ak na to nebol v zhode s kánonickým právom ustanovený alebo splnomocnený.
8. K stálej i jednorazovej spolupráci klerika alebo rehoľnej osoby s rozhlasovou, televíznou stanicou, alebo inými médiami, sa vyžaduje súhlas vlastného ordinára.
9. Riaditelia cirkevných rozhlasových a televíznych staníc predkladajú diecéznemu biskupovi na schválenie zoznam zamestnancov a stálych spolupracovníkov - klerikov a rehoľných osôb.
10. Klerici a rehoľné osoby majú v médiách vystupovať v klerickom, prípadne rehoľnom odeve.
11. Nech diecézny biskup určí vo svojej diecéze kompetentnú osobu, ktorá bude poskytovať pomoc a rady z oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov a nech sa postará aj o to, aby bola zabezpečená primeraná pastoračná starostlivosť o pracovníkov médií.
12. Osobitnú pozornosť treba venovať vysielaniu liturgických slávení. Tieto vysielania je potrebné technicky pripraviť tak, aby neprichádzalo k narúšaniu dôstojnosti slávenia. Osoba, ktorá v médiách komentuje liturgické slávenie, má byť dôkladne pripravená na splnenie svojej úlohy tak z hľadiska novinárskych zručností, ako aj teologických vedomostí.
13. Svätá omša (svätá liturgia) sa má vysielať naživo. Zo záznamu sa môže vysielať len v mimoriadnych prípadoch. Vtedy musí byť jasne uvedené, že ide o záznam.
14. Pre klerikov, ktorí hlásajú Božie slovo prostredníctvom médií, platia normy Kódexu kánonického práva (kán. 767-772), či už ide o právo ohlasovať, ako aj obsah toho, čo ohlasujú.
15. V prípade vážneho porušenia týchto noriem môže ordinár napomenúť klerika, člena inštitútu zasväteného života alebo Spoločnosti apoštolského života a zaviazať ho k náprave škody, napr. prostredníctvom opravy alebo odvolania chybnej či škodlivej výpovede. V opodstatnených a špecifických prípadoch môže ordinár zakázať vyjadrovanie sa v médiách, alebo určiť iné sankcie stanovené cirkevným právom.
Donovaly 12. marca 2013
